Cochrane je jediným mestečkom na 350 kilometrov dlhom úseku z Villa O‘ Higgins do Chile Chico. S menej ako 3000 obyvateľmi je to skôr dedina, no napriek tomu tu nachádzame všetko, čo potrebujeme na druhú polovicu sekcie. Trail nás tentokrát zavedie do turisticky známejších končín, keďže veľká časť trasy vedie naprieč Národným parkom Patagonia.

Tento národný park je jeden z najmladších v Čile. Za jeho zrodom stál zakladať značky „The North Face“ Dough Tompkins s manželkou, ktorí pozemky pod dnešným národným parkom kúpili v roku 2004 za účelom ochrany prírody. Začiatkom roku 2018 ich darovali spolu s ďalšími pozemkami späť Čile pod podmienkou pokračovania, kde začali. Na základe tejto iniciatívy vzniklo alebo sa rozšírilo hneď 14 národných parkov.

Prvá časť trasy vedie nevyužívaným, no nie zabudnutým „Chodníkom siedmich lagún“. Ako jeden z najdlhších a najnáročnejších chodníkov v národnom parku bol prvým, ktorý sa prestal udržiavať po znížení rozpočtu. Avšak domáci, ktorí o ňom vedia, ním prechádzajú radi už len kvôli tomu, aby ukázali, že je tu záujem aj o takýto druh turistiky. S tým im radi pomôžeme. Výhľad na údolie rieky Chacabuco, ktorá je srdcom národného parku, z vysokého sedla je jedna z najkrajších častí celej sekcie.

Údolím rieky Aviles traverzujeme až ku jazeru Jeinimeni. So svojou smaragdovo zelenou farbou je asi najkrajším, aké som kedy videl. Tesne za ním sa dostávame na cestu a na malú chvíľu opúšťame národný park. Premávka je tu minimálna, no pristavuje pri nás hneď jedno z prvých áut. „Zveziem vás,“ vraví nám vodič a naznačuje, aby sme vošli. „Ďakujeme, len kráčame,“ odpovedám. „Do Chile Chico to je ešte viac ako 40 km! Nasadnite!“ nechce sa dať odbiť. Ešte raz s úsmevom odmietam. Ťažko by som mu vysvetľoval, že po pár kilometroch odbočíme len tak do svahu a začneme stúpať tým najšialenejším, takmer 30 kilometrov dlhým cross-country úsekom, aký sme doteraz mali.

Bez akéhokoľvek chodníka stúpame do 1600 metrov nad morom na náhornú plošinu, kde rušíme kľud lamám guanako aj niekoľkým plameniakom. Guanako typicky vytvárajú menšie skupiny o 7-10 jedincoch, no tu sú ich desiatky v mnohých stádach. Smiešnym zvukom upozorňujú ostatných na našu prítomnosť a tak sa k nim nikdy nedostávame bližšie ako na 100 metrov. Najviac nás prekvapuje miestami jemný piesok, z ktorého trčia mušle veľké ako taniere. Úžasný objav mi trochu kazí Charles Darwin, ktorý ho stihol opísať už v roku 1834 a položil tak základ teórie tektonických dosiek. Byť tu o trochu skôr, mohli sme to byť my.

Prejdených: 2084 km (z 3000). Dní na ceste: 90 (zo 113)